Sorry, this entry is only available in Slovak. For the sake of viewer convenience, the content is shown below in the alternative language. You may click the link to switch the active language.
V tejto časti si povieme niečo o tom, ako môže rôznorodosť pohybu vplývať na pružnosť a hydratáciu fascií.
Fascia – tekutý systém tensegrity
Vráťme sa znova k stavbe našej fascie. Tá nemá len visutú štruktúru tensegrity, ale aj kvapalné vlastnosti. Zdá sa ťažké pochopiť, ako môže mať oporná štruktúra kvapalné vlastnosti, keďže výškové budovy nestaviame práve zo želatíny. Každopádne, šťavnatá fascia je šťastná fascia.
Najlepšou analógiou by mohla byť špongia. Keď špongia vyschne a stvrdne, stáva sa krehkou. Je taká krehká, že ju môžeme roztrhať bez použitia veľkej sily. Keď je však špongia mokrá a dobre hydratovaná, je pružná a odolná. Môžete ju postláčať do guľôčky a ona opäť naberie svoj pôvodný tvar. Môžete ju žmýkať a krútiť, ale neroztrhnete ju tak ľahko, ako keď je suchá. Keď pochopíme, že takto vyzeráme zvnútra, hydratácia našich fascií nadobudne väčší význam. Naša mobilita, integrita a odolnosť závisia do veľkej miery od toho, ako dobre sú hydratované naše fascie.
To, čo nazývame „strečing svalu“ je vlastne vzájomné kĺzanie kolagénových vlákien spojivového tkaniva na klzkých sacharidoch nazývaných glykozaminoglykány. Tie, ak im chýba voda, môžu v závislosti od svojho zloženia, zlepiť jednotlivé vrstvy vlákien dohromady. Ak sú dobre hydratované, môžu sa po sebe navzájom kĺzať (Grinnell 2008 a Guimberteau 2005). Nedostatočná hyhratácia je aj jeden z dôvodov, prečo je väčšina zranení na báze fascií. Ak „vyschýňame“ sme krehkejší a riziko opotrebovania, natiahnutia, natrhnutia alebo prasknutia je oveľa väčšie.
Takže treba piť viac vody, však?
Áno aj nie. Piť a ostať hydratovaný je stále dôležité. Ale ak máte dehydratované fascie, je to akoby ste mali malé uzlíky v hadičkách (mikrovakuoly, ktoré umožňujú všetky jemné pohyby tela [Guimberteau 2005]) a všetka voda, čo vypijete sa nedostane k dehydratovaným tkanivám a bude odvedená z tela močom. Voda nepríde k našim krehkým tkanivám. Aby bolo možné získať tekutinu do všetkých vašich dôležitých zákutí, musíte byť najprv lepšie zavlažovaní (Meert 2006). A okrem toho musíte aj pracovať na mäkkých tkanivách, aby ste rozmotali spomínané uzlíky.
Pružnosť vám pomôže
Čo dostaneme, keď zladíme šťavnatosť, prepojenosť a tensegritu? Pružnosť! Keď vaše tkanivo udrží (alebo obnoví) svoju prirodzenú pružnosť, fascia reaguje a umožní vám využívať menej svalovej sily. Vyčerpanie a únava tak prichádzajú pomalšie. Chcete vyššie skákať, rýchlejšie bežať a ďalej dohodiť? Aby ste si vychutnali elasticitu vašej fascie, mali by ste venovať pozornosť výžive jej pružnosti.
Napríklad, keď je vaša fascia zdravá a bežíte, sila, ktorú prenášate do zeme sa k vám vracia cez celú sieť fascií. Je to ako keby ste mali v tele vstavanú trampolínu. Avšak, chôdza, beh, alebo jednoducho klasické každodenné pohyby s dehydratovanou fasciou, spôsobia, že prenášaná sila má väčší dopad na vaše kĺby a mäkké tkanivá. Dokonca to je počuť aj pri našľapovaní. Ak je v každom kroku počuť hlasný úder, pravdepodobne ste čiastočne prišli o fasciálnu pružnosť. Tým nehovorím, že máte po dome chodiť po špičkách. Zvuk vašich nášľapov je ukazovateľom oveľa väčšieho problému, ktorý nevyriešime len vedomou tichšou chôdzou. Pružná fasciálna sieť môže využiť trampolínový efekt a vytvárať tichší pohyb.
A samozrejme nemusíme pozorovať ani príliš veľa starších ľudí aby sme videli, že strata pružnosti im robí mnohé ťažkosti. Alebo pomyslime aj na banálnu, úplne základnú pružnosť, ktorú považujeme za samozrejmosť. Môžeme si natiahnuť kožu a tá sa elasticky vráti do pôvodného stavu (Guimberteau 2005). To, pochopiteľne, súvisí aj so starnutím, pri ktorom pružnosť ubúda. Ako hovorí Thomas Myers: „Starnutie možno považovať za proces vysychania.“ Takže ak sa chcete vyhnúť botoxu, máte o dôvod naviac udržiavať svoju fasciálnu sieť pri zdraví!
Verte mi, moji kolegovia, ktorí pracujú s fasciami, sa zdajú mladší, než naozaj sú. Objavili dávno hľadanú fontánu mladosti. Nenájdete ju ale vonku na nejakom tajomnom mieste, ale v sebe, v podobe hydratovaných fascií.
Záleží na rôznorodosti
Viskoelasticita je kombinácia dvoch slov: viskozita (ako kvapkajúcí, mazľavý med), a elasticita (ako gumový pás, ktorý sa po natiahnutí vráti do pôvodného stavu). Keďže ľudské tkanivá majú viskózne aj elastické vlastnosti, hovoríme o viskoelasticite. Keď je niečo viskoelastické, znamená to, že podlieha opotrebovaniuv závislosti od času. Môžeme to povedať aj tak, že pri neustálej záťaži sa poškodenie tkaniva na nás pomaly „zakráda“ (Dalton 2011).
Pohyby, ktoré väčšinu času robíme, nás postupne formujú. Ak sedíte v kresle po celý deň na krížovej kosti (napr. ak máte chrbticu zakrivenú do tvaru C) niet divu, že (ne)kvalita viskoelasticity medzistavcových platničiek často vedie k herniácií disku na L5-S1. Herniácia sa k vám postupne „zakráda“. Áno, herniácia nie len zákerne znie, ale zákernou aj naozaj je.
Postupne zakrádajúce sa opotrebovanie je jedna z možností ako môže telo reagovať na záťaž. Ďalším príkladom môže byť vaše rozhodnutie každodenne trénovať bicepsy len s ťažkými váhami. Vaše bicepsy budú neproporčné k zvyšku vášho tela. Telo reaguje na záťaž, ktorú naň vyviniete.
Opačným extrémom je, keď máte niekoľko mesiacov nohu v sadre, nemôžete ňou pohybovať alebo na ňu prenášať váhu. Keď si dáte sadru dole, zistíte, že noha sa zmenšila a už nie je ako tá druhá, ktorá sa počas fixácie podieľala na pohybe a niesla váhu. Všetkými týmito príkladmi chcem povedať že to, ako a ako často sa hýbeme a aký rôznorodý náš pohyb je, výrazne vplýva nie len na momentálne fungovanie nášho tela, ale aj na to, ako starneme.
Hydratácia, o ktorej sme hovorili, sa k tkanivám dostáva aj pohybom, pričom pohyb musí byť rôznorodý. Ide o rôznorodosť nie len jednotlivých pohybov ale aj o rôznorodosť tempa. Stály nemenný pohyb v tých istých rovinách a smeroch zvyšuje riziko opotrebovania kĺbov (osteoartritída) a navyše aj systematicky dehydratuje fasciu a vytvára tak krehké tkanivo, ktoré veľmi obľubuje zranenia.
Takže rovnica tekutina + záťaž = buď zdravé mäkké tkanivo, alebo aj krehké a dehydrované tkanivo. Výsledok rovnice závisí od toho, koľko pohybu dostávame a aký je rozmanitý.
Preložené z originálu Brooke Thomas – Why fascia matters, 2014
Preklad Juraj Korec
Editor prekladu Ľuboš Dudík
Tlačovú podobobu tehto článku nájdete v časopise TANEC.